KOMPANEK portret | Danubiana}

Obrazy a sochy

09. september 2007 - 18. november 2007

Kurátor: Mária Horváthová

Výstava jednej z najväčších osobností povojnového slovenského umenia Vladimíra Kompánka priniesla prehľad jeho sochárskej i maliarskej tvorby. Ako protagonista Skupiny Mikuláša Galandu sa koncom päťdesiatych rokov podieľal na obnove tradícií medzivojnovej slovenskej moderny. V plastike i kresbe hľadal znakový archetypálny tvar ako univerzálny nadčasový symbol. Tieto inšpirácie dokázal prepojiť s podnetmi autochtónnej vizuálnej a zvykotvornej kultúry domáceho prostredia. V redukcii sochárskej formy dospel k čistej kaligrafickej znakovosti. Jeho plastiky sa stali dvojpohľadovými vysokými reliéfmi, ktoré odlieval do bronzu. Neskôr prevládlo v jeho práci drevo. Inšpiroval sa vidieckymi motívmi, človekom v symbióze s prírodou. Figúry redukoval do znakovej siluety ako totemicky koncipovanú symbolickú vertikálu. Prelínajú sa v nich tajuplné významy pravekých mýtov, gotických chrámov, kaplniek, božích múk i vidieckych žien. Od sedemdesiatych rokov sa intenzívne venuje aj maľbe. Využil v nej skúsenosti z kresby a sochárstva a rozvinul svoje koloristické nadanie. Prevládali motívy slovenskej krajiny a vidieka. Typické sú témy fašiangových masiek a sprievodov, v ktorých využil podnety bohatstva ľudových tradícií. V maľbe Vladimíra Kompánka sa ozýva špecifický baladický tón ľudovej slovesnosti, transponovaný do modernej obrazovej formy.

Biografia

Vladimír Kompánek sa narodil 28. októbra 1927 v Rajci. Bol jedným z prvých absolventov Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1949 – 1954, prof. J. Kostka). V roku 1957 spolu s priateľmi založil v Martine Skupinu Mikuláša Galandu a zaznamenal prvé úspechy v oblasti sochárskej tvorby. V rokoch 1964 a 1966 reprezentoval Slovensko na Bienále umenia v Benátkach, neskôr na EXPO ´67 v Montreale a EXPO ´70 v Osake. V roku 1965 mu bola udelená Cena Cypriána Majerníka, v roku 1967 získal prestížnu cenu Gottfrieda Herdera vo Viedni a v roku 1968 Štátnu cenu.
V roku 1968 sa Vladimír Kompánek aktívne zapájal do spoločenského procesu a neskôr bol z „ideologických dôvodov“ vylúčený zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V tomto období sa začal viac venovať kresbe, drobnej plastike a predovšetkým maľbe.
V roku 1987 sa Kompánek stal jedným z hlavných iniciátorov obrodzujúceho prúdu. Podpísal vyhlásenie Niekoľko viet (1988) a ďalšie protestné vyhlásenia. V roku 1993 spolu s priateľmi založil Spolok výtvarníkov Slovenska, stal sa jeho predsedom a výrazne sa podieľal na založení Ateliéru slovenských umelcov v Cité Internationale des Arts v Paríži. Zároveň vystavoval na nespočetných samostatných i kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Za jeho pozoruhodný umelecký prínos mu bola v roku 2002 udelená Cena Martina Benku, v roku 2003 Cena M. A. Bazovského, v roku 2007 Krištáľové krídlo a v roku 2008 Cena Nadácie Tatra banky. Zomrel 20. januára 2011 v Bratislave.