BACHORIK portret | Danubiana}

Monumenty

16. marec 2019 - 22. apríl 2019

Oto Bachorík patrí k najznámejším umelcom strednej generácie. Je to sochár s jedinečným zmyslom pre hmotu, ktorý dokáže kameňu, kovu i drevu vdýchnuť život a ku každému z týchto materiálov sa postaviť s úctou, ale i odhodlaním dobyvateľa. Vo svojich monumentoch, ale i v komorných plastikách kombinuje rôzne štruktúry, strieda žiarivo lesklé plochy s drsným zrnitým povrchom a veľké robustné tvary s jemnými vypracovanými detailmi. Podmaňuje si svetlo a ovláda hmotu, priestor i čas.

V sochárskej tvorbe Ota Bachoríka od počiatku rezonuje dráždivý kontrast expresívneho a lyrického, reálneho a abstraktného a snaha o definovanie vlastnej výtvarnej reči, ktorá často smeruje až na hranice detailov oprosteného znaku, ba až archetypu. Čisté abstrahované formy a oblé línie jeho veľkoryso koncipovaných plastík evokujú pocit tajomnosti a neznáma. Jeho tvorba je zrkadlom intelektu. Zobrazuje jeho vnútorný pocitový svet, cituje literárne pramene i múdrosť starých mýtov a cez symboly a metafory tlmočí správy o každodennom živote.
Napriek tomu, že sám je chlapcom z mesta, svojím životným štýlom i svojskou filozofiou zostáva bytostne spätý s prírodou. Miluje vodu, hory i nekonečný priestor a v jeho dielach akoby sa skĺbili prírodné živly. Ozýva sa v nich drsná štruktúra zeme, ale i závan vetra, žiarivá iskra ohňa i sviežosť vody.

Určujúcim východiskom Bachoríkovej inšpirácie je príroda a človek a ich vzájomný vzťah. Jeho sochy – veľkolepé ľudské postavy, hlavy, zvieratá, vtáky, ryby a morské živočíchy, architektúry i mystické objekty sú elegantné, ale zároveň i robustné, sú lyrické, ale súčasne aj dramatické. Sú to sochy plné sily i jemnej nostalgie. Sochy plné primárnej vitality, napätia, i nekonečného pokoja a zodpovedaných otázok.

Aj keď sa v posledných dvoch desaťročiach Oto Bachorík dominantne venoval technike bronzu, v rokoch 2013 – 2014 vytvoril kolekciu mimoriadne pôsobivých, monumentálnych plastík z dreva. Postavy žien, mužov i zvierat v nadživotnej veľkosti svojimi elegantnými, štíhlymi, priam gotickými siluetami evokujú nehybnú vznešenosť tajomných božstiev. Tento pocit umocňuje monochrómna čerň, ktorú autor kde tu narušil belostnými kamennými detailmi. Zámerne prekryl štruktúru a kresbu dubového dreva, ktorú v raných prácach rád zdôrazňoval a do popredia postavil splývavé línie a zdanlivo krehké no pevné objemy, po ktorých sa kĺže svetlo v pôsobivých efektoch. V kontraste k týmto vyváženým elegantným a čistým tvarom, s prísnymi a pevnými líniami i objemami vytvára o niečo neskôr, v rokoch 2014 – 2015, jedinečnú sériu dvanástich bronzových sôch s témou zverokruhu. Je to téma, ktorej sa už v minulosti v ojedinelých solitéroch okrajovo dotkol.

Symbolika znamení, ktoré určujú ľudské osudy, a v ktorých sa navzájom prelína zvieracie i ľudské, mu poskytla možnosť naplno rozohrať škálu svojej kreativity a zručnosti. Od abstrahovaných tvarov až po priam barokovú bohatosť a oslnivú nádheru detailov. Od robustných objemov až po elegantné splývavé línie, od žiarivo lesklých plôch až po dramatické štruktúry s jasnými plochami a temnými hĺbkami. Zverokruh sa pre Ota Bachoríka stal symbolom kolobehu prírody i ľudského života a možno i jeho vlastného. Autor, vášnivý cestovateľ, ktorý prebrázdil temer celý svet od Patagónie po vzdialené severské fjordy v roku 2015, utrpel v neďalekých horách úraz s temer fatálnymi následkami, z ktorých sa však zotavil a vrátil sa znova na výtvarnú scénu. Jeho nové sochy Malá jazdkyňa, Slnko, Raňajky v tráve či veľkolepá Kráľovná sú pokračovaním jeho cesty za dokonalým tvarom a svojou expresívne i dynamicky pôsobivou štruktúrou povrchov evokujú pocit vzrušujúcich ciest do neznáma, ale i pokoja a návratov k prapodstate života.

Mária Horváthová