VOJTASEK portret | Danubiana}

Farby nás spájajú

06. december 2003 - 05. marec 2004

Kurátor: Vladimír Beskid

Pôvodom grafik Alexej Vojtášek vyšiel z „liahne“ známeho grafika Albína Brunovského. Odtiaľ pramení jeho istota v kresbe a suverénne narábanie s líniou. Stalo sa mu oporou aj v ďaších oblastiach jeho tvorby. Dnes pracuje v troch základných disciplínach – maľbe, grafike (kresbe) a plastike. Je ťažké určiť, ktorá z nich má dominantné postavenie, pretože vo všetkých dosahuje porovnateľné výsledky. V názve tejto výstavy sa priznal k maliarskej záľube. Význam tohto slovného spojenia však chápe skôr symbolicky. Farba síce spája, ale každý umelec a každá historická doba pracuje s farbou po svojom na základe odlišných princípov. Vojtášek cez symboliku svojich obrazov putuje v čase, evokuje kultúrne vrstvy, na ktorých môže dnes stavať nové koncepcie. Priznáva výpožičky z antiky, renesancie, dekorativizmu fin de siècle, ktoré usústavňuje do nového znakového systému. Symbolika jeho výtvarného jazyka sa pohybuje medzi štylizovanou figúrou a geometrizujúcimi kódmi, ktoré stavajú najmä na kvadratických a pyramidálnych formách. Farebné plochy ďalej spracúva lineárnymi prvkami, znakmi, odkazmi na skripturálne záznamy a maliarskymi štruktúrami. Plasticita povrchu malieb, pastózne nánosy, piesok i kovové časti odkazujú na ďalšiu oblasť umelcovej tvorby – plastiku. Jeho plastiky sú krehké objekty z mosadze, kameňa či granitu, ktorými prúdi vzduch a svetlo.

Biografia

Maliar, grafik a ilustrátor akad. mal. Alexej Vojtášek vstupuje na výtvarnú scénu začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia. Už ako študent VŠVU, kde študoval na Oddelení voľnej grafiky a ilustrácie svojím výtvarným prejavom, súčasne i talentom upútal pozornosť vynikajúceho pedagóga svetového mena – profesora Albína Brunovského. Dokonalá kresebnosť a prehĺbené štúdia grafického jazyka sa u Vojtáška prejavila predovšetkým v ilustrátorskej práci, ktorej sa ako absolvent ateliéru grafiky venoval a venuje dodnes. Ilustráciami otvára detský svet fantázie, približuje vzdialené krajiny, fantaskné bytosti rozprávkovej ríše, verifikuje dobrodružné napínavé výpravy do pútavých knižných príbehov a dejov. V tomto výtvarnom žánri Vojtášek dokazuje brisknú kresliarsku pohotovosť, ktorú umocňuje médiom farby. S obdivuhodným majstrovstvom tlmočí sujety hrdinov či už románovej, prozaickej alebo básnickej tvorby.
Významných fenoménom Vojtáškovho umeleckého výrazu je grafika. V nej bezprostredne prechádza od realistickej línie k brilantne čistým, až geometrizujúcim prvkom prejavu, v ktorých dominuje symbol ako znak. Archetyp v jeho výtvarnom prednese je nositeľom odkazu starých kultúr a civilizácii, nesmierneho duchovného bohatstva zanechaného následným generáciám. Hĺbka filozofického poznania sa odráža v priamej komunikácii autora s pradávnymi kultúrami, čím artefakty vyžarujú fluidum meditatívnosti a magickej symboliky. Interpretácia voľných grafických prác je podčiarknutá farebnou škálou dosahujúcou kompaktibilitu stvárňovaného motívu.
Odkazy starých kultúr nachádzajú odozvu i v najsúčasnejšej maliarskej tvorbe autora. Diela realizované v kombinovanej technike postupne prechádzajú od abstrakcie, k znakovosti simplicitného výrazu, k figurálnym kompozíciám a neustále sa variujú. Vo Vojtáškovom filozofickom ponímaní je to ako neprestajný kolobeh života a žitia. Jeho najnovšie maliarske diela pozývajú do sveta plných imaginatívnych predstáv, mýtov a legiend. Do sveta bájnej Atlantídy, ktorej odkaz nám prostredníctvom svojich diel tlmočí. Farebnosť diel je citlivá, zároveň však kontrastná, u niektorých provokujúca. Kompozícia a symbolika významov artefakt posúva k hraniciam meditácie, čím oslovuje vnímateľa k úvahám a zamysleniu, nie iba k vizuálnemu konzumu.
Popri grafike a maľbe Vojtášek experimentuje i v oblasti komornej plastiky, v ktorej tiež dominuje symbol. Výtvarnou rečou, kombináciou rôznych druhov materiálov /drevo - kov, vápenec - mosadz, mosadz - mramor/ vytvára archetypálne plastiky, v ktorých využíva i geometrizujúce prvky k dotvoreniu autorskej výpovede. Bravúra plastík rezonuje s Vojtáškovou filozoficko-estetickou a meditatívno-emocionálnou podstatou autorského zámeru.