el-lissitzky-er-sikora-1550146053 | Danubiana}

El Lissitzky & eR Sikora

17. marec 2019 - 30. jún 2019

Kurátori: Willem Jan Renders, Katarína Bajcurová

Hlavným zámerom dvojvýstavy pod metaforickým označením El Lissitzky & eR Sikora je sprítomniť a aktualizovať myšlienky, étos a umelecký odkaz ruskej revolučnej avantgardy pre dnešok. Van Abbemuseum v holandskom Eindhovene, vlastník bezprecedentnej kolekcie El Lisického diel, a Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave-Čunove prichádzajú s ambicióznym a jedinečným projektom, ktorý prepája – ponad čas a priestor – dve osobnosti, dve diela, dva obrazové a ideové svety: svetoznámeho klasika avantgárd 20. storočia, konštruktivizmu a suprematizmu, Lazara/El Lisického (1890 – 1941) a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej a stredoeurópskej neo-avantgardy, konceptualistu Rudolfa Sikoru (1946). Van Abbemuseum už v minulosti prišlo s obdobným, divácky úspešným projektom, keď diela klasika avantgardy El Lisického uviedla vo viacerých múzeách a galériách vo svete spolu s tvorbou iného ruského neo-avantgardistu Ilju Kabakova (s Emiliou Kabakov, 2012/2013). Pri slovenskej premiére výstavy prišlo do úvahy spojenie s autorom, ktorý sa u nás ako jeden z mála, vlastne jediný, systematicky a dlhodobo zaoberá odkazom ruských revolučných avantgárd – reflektuje a interpretuje duchovný odkaz novátorských činov jej hlavných predstaviteľov (Kazimir Malevič, El Lisickij, Vladimir Tatlin, Alexander Rodčenko etc.), cez ne tiež reaguje na všeobecnejšiu problematiku sociálnych utópií a ich dôsledkov – často tragických – na život ľudí a spoločenských systémov v 20. a 21. storočí.

Výstava Lazara/El Lisického (prízemie, dva balkóny) bude zostavená z unikátnej kolekcie návrhov, malieb – gvašov, akvarelov, kresieb, grafických listov, plagátov, knižnej tvorby zo zbierky Van Abbemuseum v Eindhovene (s dôrazom na 20. roky 20. storočia). Časť expozície bude venovaná rekonštrukciám divadelných a architektonických návrhov (známe projekty utopických mrakodrapov, „domy – žehličky“), objektov – tzv. prounov („projektov utvrdzovania nového“), čo bola Lisického autorská forma prepojenia maľby a architektúry. El Lisickij, ktorý patrí k ikonickým postavám sovietskej a európskej avantgardy, predchodca modernej a súčasnej architektúry, umenia i dizajnu, je v zahraničí v súčasnosti, paradoxne, známejší ako doma, v Rusku (súbornú výstavu mal v Novej Treťjakovskej galérii a v Židovskom múzeu a centre tolerancie v Moskve až celkom nedávno, koncom roku 2017). Bolo to tiež zásluhou skutočnosti, že prvú polovicu 20. rokov 20. storočia strávil v Berlíne, podieľal sa na vydávaní umeleckých a architektonických časopisov, spolupracoval s hnutím de Stijl a ďalšími poprednými predstaviteľmi medzinárodnej avantgardy. Na druhej strane až do svojej predčasnej smrti chcel svojím umením „meniť svet“: stálo na strane revolúcie a sovietskej moci; avantgardnými – radikálnymi a non-konformnými formami šírilo idey komunizmu, bolo súčasťou politickej a „monumentálnej“ propagandy sovietskeho štátu; v 30. rokoch po obrate k socialistickému realizmu sa El Lisickij ďalej venoval novátorskému výstavnému dizajnu a úžitkovej grafike. El Lisického tvorba bude v takomto veľkom rozsahu predstavená na Slovensku po prvýkrát.

Výstava Rudolfa/eR Sikoru (1. poschodie) bude koncipovaná ako svojbytná vizuálna a ideová paralela k obrazovému svetu El Lisického diel. Premyslený výber bude pracovať so staršími i nedávnymi dielami autora, ako aj ich novými autorskými re-interpretáciami (od 70. rokov 20. storočia po súčasnosť), pričom dôraz bude postavený na niekoľko cyklov, ktorých vizualita je blízka, resp. inšpirovaná výrazovým a znakovým repertoárom ruských revolučných avantgárd. Neodmysliteľnou stránkou Sikorovej osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, ktorý našiel prirodzené uplatnenie v jeho výtvarných konceptoch plných etickej – a dnes najmä ekologickej – apelatívnosti (ako to naposledy ukázala výstava Eko(ko)mix v Galérii mesta Bratislavy, 2018). Patrí totiž k tým tvorcom, ktorí na svoje plecia zaujato a s totálnym osobnostným nasadením „berú kríž“ civilizačných a spoločenských problémov jedinca i ľudstva a hľadajú pre ne silné výtvarné metafory. Necelých sto rokov po El Lisickom poukazuje Rudolf Sikora sugestívnym spôsobom na stav súčasného sveta a ľudskej civilizácie, na to, čo sa stalo s krásnymi – utopickými ideami, kam sa zrútili sny, ktorým verili ruskí revoluční tvorcovia a medzi nimi aj El Lisickij... Diela oboch autorov ponad čas spája však aj vizuálny a imanentne výtvarný zreteľ: direktný a lakonický jazyk, ktorému však nechýba svojská „konštruktivistická“ poézia, práca s fotografiou, fotomontážou, textom ako aj s objektom, ktorý vzniká na pomedzí maľby, sochy a architektúry. Názov výstavy narába so slovnou (a grafickou) hračkou odvodenou zo skratiek mien oboch autorov.

Katarína Bajcurová