Bahram Hajou, umelec kurdského pôvodu naturalizovaný v Nemecku, sa venuje maľbe posledných dvadsať rokov. Jej takmer výlučnou témou je o to prekvapivejšie figúra ako výraz esencie drámy ľudského života. Jeho pohľad, pôvodne zameraný na oblasť subkultúry i na ľudí sociálne vyčlenených na okraj spoločnosti, sa postupne presúva do intímnej sféry vzťahov muža a ženy. Vo výtvarnej koncepcii dokázal vstrebať najmä silnú expresívnu líniu európskej moderny a postmoderny a prepojiť ju s vlastnou etnickou kultúrnou predispozíciou a tradíciami.
Obrazy Bahrama Hajou zaujmú na prvý pohľad nesmierne presvedčivou silou výrazu a vnútorným nasadením. Pritom je spôsob jeho maľby takmer asketický po tematickej i formálnej stránke. Výlučne jedno až trojfigurálne kompozície umiestňuje do bližšie neurčeného priestoru. Akty, nanajvýš sporo odeté, akoby neboli schopné nadviazať dialóg. Sugestívny výraz často sústreďuje do tvárí, v ktorých dominuje prenikavý pohľad. Sklon k monochrómnosti, odtiene sivých a hnedočiernych tónov, občas oživí červený, modrý, či zelený akcent. V takto úzko zvolenej farebnej škále umelec rozpracúva bohaté možnosti maliarskeho duktusu i v kombinácii s kresbou. Je to maľba o mnohom v jednoduchosti, o bohatom vnútornom citovom svete osamelého jedinca, o izolácii a odcudzení a pritom o túžbe po láske a porozumení.
Tvorba Bahrama Hajou je významným príkladom prelínania rôznych kultúrnych, etnických, spoločenských i názorových odlišností do nových kontextov multikulturálnej symbiózy.
Cesta Bahrama Hajou do Münsteru (Nemecko), kde žije, bola zložitá. V pohnutých sedemdesiatych rokoch študoval v Bagdade na Akadémii výtvarného umenia. Odtiaľ putoval cez Prahu najprv do Východného Berlína a cez Západný Berlín do Münsteru. Tu začal v roku 1976 študovať archeológiu a následne výtvarné umenie. V roku 1987 ukončil štúdium maľby na münsterskej pobočke Akadémie v Düsseldorfe. Od roku 1989 pôsobí ako slobodný umelec.
