Stano Bubán patrí ku generácii umelcov, ktorí výrazne ovplyvnili slovenskú výtvarnú tvorbu v druhej polovici osemdesiatych rokov. Prepojenie na taliansku transavangardu a nemecké Neue Wilde prinieslo do maliarskej tvorby razantnosť kresby a oslavu jasných, kontrastných farieb, čo sa stalo dominantným výrazovým prostriedkom aj pre Stana Bubána. Do farieb a kresby zhmotňoval všetky svoje zážitky prepojené s množstvom asociácií, symbolov a znakov. Sám priznal – „snažil som sa odpovedať na otázku, či maľovanie má ešte zmysel. Témou sa mi stala samotná maľba a obsahom jej doteraz objavené vlastnosti.“ Realita však bola vždy pre neho rezonančnou doskou zvláštneho prežívania skutočnosti. Preto jeho maliarska tvorba prešla viacerými vývojovými procesmi, žánrovými a tematickými polohami. Diela na súčasnú výstavu však vznikli pod dojmom knihy H. D. Thoreaua Prechádzky prírodou. Neuveriteľne opísaná príroda, problémy spoločnosti a pocity úniku z civilizácie sú také aktuálne, až je ťažké uveriť, že dielo vzniklo v 19. storočí. Pocity frustrácie, nenaplnenia a ničoty viedli Stana Bubána a výtvarníčku Evu Šrubařovú k tomu, že začali ešte v novembri 2018 chodiť maľovať do prírody v oblasti Malých Karpát. Chodili pravidelne raz do týždňa presne jeden rok, v akomkoľvek počasí. Nezáležalo na tom či snežilo, pršalo, mrzlo alebo boli horúčavy. Maľovali v noci s čelovkami, skoro ráno alebo počas magickej polhodiny pri súmraku. Tak sa absolútne odovzdali prírode a maľovaniu. Z toho neskôr vznikli Bubánove veľkorozmerné plátna na základe škíc z plenéru, ktoré práve v Danubiane vystavujeme pod názvom Chodec. A tak diela častí prírody zo Záhoria, Trnavského kraja alebo Spiša, dokazujú, že interpretácia prírody, krajiny a flóry je stále aktuálna. O to viac, že v dnešnom chaotickom období krajinomaľba stále vypovedá o všetkých súčasných problémoch so životným prostredím, frustráciou z politiky a vlastnej identity.
Dagmar Kudoláni Srnenská
Stano Bubán sa narodil 5. mája 1961 v Sečovciach. V rokoch 1980 – 1986 študoval na Vysokej škole výtvarných umení, na Oddelení monumentálnej maľby (prof. Lehotská). Od roku 1995 pôsobí ako pedagóg na VŠVU v Bratislave. Po úspešnom zakončení habilitačného procesu na AVU v Prahe bol v roku 2002 vymenovaný za docenta. V roku 2004 bol ocenený cenou G. De Nittisa na II. Biennale Internazionale d´Nittis v Barlette. V roku 2013 sa stal nominantom na ocenenie Travel Award, výstavy portrétnej tvorby v National Portrait Gallery, Londýn. V roku 2019 ho pozvali vystavovať do Pekingu na 8th Beijing International Art Biennale v National Art Museum of China. V roku 2018 a 2020 bola jeho tvorba ocenená na prestížnom Bienále voľného výtvarného umenia, kde získal Cenu Slovenskej výtvarnej únie. Je rezidentom Cité Internationale des Paris. Vystavoval na mnohých výstavách vo Viedni, Aténach, Perugii, Miláne, Washingtone, Káhire, Ľubľane alebo v Prahe. Vo voľnom čase sa zaoberá kung-fu a taj-či, rád tancuje argentínske tango.
