Sochár Oto Bachorík nás znova a znova prekvapuje výrazovou škálou i jedinečnosťou svojej sochárskej reči. Oblé línie a abstrahované formy jeho sôch evokujú dávne archetypy, odvodené od prastarých ľudských mýtov a sú plné tajomnej mágie a očakávaní. Rezonuje v nich dráždivý kontrast expresívneho a lyrického i reálneho a abstraktného a napriek tomu vyžarujú neskonalý pokoj a dávajú nám pocit návratov do lona prírody. Práve príroda a človek sú určujúcimi východiskami Bachoríkovej inšpirácie, ktorej zostal verný celé desaťročia. Jeho tvorba je zrkadlom jeho intelektu a vnútorného sveta a cez symboly a metafory tlmočí obraz nekonečného priestoru, v ktorom žijú jeho sochy – veľkolepé postavy, hlavy, zvieratá, vtáky, ryby, architektúry i mystické objekty.
Oto Bachorík vyznáva klasické sochárske materiály, ale predovšetkým bronz, v spracovaní ktorého dosiahol jedinečné majstrovstvo. Práve preto ako vlastnú výzvu postavil pred seba priam heroickú úlohu – rovnakým spôsobom pokoriť prastarý sochársky materiál – drevo. A tak v priebehu necelých dvoch rokov 2013 – 2014 vytvoril kolekciu mimoriadne pôsobivých, monumentálnych drevených skulptúr s čistými tvarmi a s prísnymi a pevnými líniami.
Postavy žien, mužov, zvierat i symbolických objektov, často v nadživotnej veľkosti, svojimi štíhlymi, priam gotickými siluetami pripomínajú nehybnú vznešenosť tajomných božstiev. Tento pocit umocňuje monochrómna čerň, ktorú autor kde tu narušil belostnými kamennými detailmi. Zámerne prekryl štruktúru a kresbu dubového dreva, ktorú v raných prácach rád zdôrazňoval a do popredia postavil splývavé línie a zdanlivo krehké no pevné objemy, po ktorých sa kĺže svetlo v pôsobivých efektoch. Bachoríkove drevené solitéry i kompozície sú elegantné, ale zároveň i robustné, sú lyrické, ale súčasne aj dramatické. Sú to sochy plné sily a primárnej vitality ale i jemnej nostalgie a pokojného rozjímania.
Mária Horváthová
Narodil sa 26. marca 1959 v Bratislave. V rokoch 1974 – 1978 študoval na Strednej škole umeleckých remesiel v Bratislave u prof. Ludwika Korkoša a v rokoch 1978 – 1984 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení plastiky u prof. Ladislava Snopeka a na oddelení reštaurovania u doc. Jozefa Poruboviča. 1985 – 1988 a 1992 – 1995 pôsobil ako pedagóg na SŠUR v Bratislave a na SOUL v Banskej Štiavnici, kde založil a viedol učebný odbor rezbárstvo. Žije v Bratislave-Devíne a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, kresbe i maľbe. Má za sebou množstvo mimoriadne úspešných výstav a jeho komorné i monumentálne diela sa nachádzajú v mnohých galériách a súkromných zbierkach na Slovensku i v zahraničí. Je spoluzakladateľom viacerých sochárskych sympózií.
