Pri pohľade na umenie Aleny Adamíkovej nachádzame v jej dielach črty dnes veľmi vzácnej stability. V prvom rade maľuje naturalistické portréty so silným kontrastom farieb a štruktúry. Jej dielam to dodáva určitú mystickú atmosféru, čo z nej robí jednu z pozoruhodných súčasných surrealistických maliarok. Po ostatných desiatich rokoch práce sa Alena Adamíková vracia ku koreňom. Vo všetkých jej dielach zaznieva otázka: „Môžu moje deti spoznať svet tak, ako som ho spoznala ja?“ Opisuje život mystickou optikou, v ktorej sa rozprávky menia na realitu. Zdá sa, že v jej diele sa vždy ukrýva tajomstvo bezpečia rodiny, ktorej hrozí, že sa stratí v modernej spoločnosti, kde je na vzostupe individualita a osamelosť.
Alena Adamíková má vzácny talent zachytiť postavy spôsobom romantického osamelého pútnika Caspara Davida Friedricha, s čarom španielskej barokovej maľby od Diega Velásqueza a estetikou renesancie, hlavne od Raffaella Santiho, a vniesť ich do nadčasového moderného prostredia, pričom zachováva záhadný naratív a dokonca ho kombinuje s poznatkami C. G. Junga v rámci svojej série Infantky, ako opisuje Beata Jablonská.
Výstava zahŕňa jej hlavné súborné diela ako Cesta domov, Tvár ostáva hádankou, Rozprávači príbehov a Malí Obri. Vidíme v nich zároveň umelecký rozvoj a trvácnosť Adamíkovej diela. Výstava obsahuje aj cyklus Infantky, ktorý získal veľmi dobré ohlasy mimo Slovenska na výstavách v Drážďanoch a v Sibiu v rokoch 2017 a 2018.
Diela Aleny Adamíkovej sú nadčasovou pozvánkou uvažovať nad našimi vlastnými koreňmi a detstvom, pripomenúť si ako okolitý svet formoval naše osobné rozprávky.
