Zbierka Ivana Melicherčíka

15. jún 2014 do 31. august 2014

Jiří Načeradský bol od svojho vstupu na výtvarnú scénu v polovici šesťdesiatych rokov považovaný za nepochybnú tvorivú osobnosť a v súčasnosti je zaraďovaný k najväčším osobnostiam českého umenia druhej polovice dvadsiateho storočia. Jedna z umelcových nedávnych výstav Krásne erotické stroje naznačuje základný charakter jeho tvorby. Aké míľniky teda lemovali cestu Načeradského od éry slávnych „bežcov“ (1967), obdobia, ktoré patrí k vrcholom novej figurácie (nielen) v českom umení?
V tom období u nás prežívajúcich rôznych foriem abstraktného umenia, najmä informelu, bol Načeradský schopný objavovať nové umelecké formy, posunul hranice o novú senzibilitu, ktorá vznikala, bol v umení jej spolutvorcom. Návrat ku skutočnosti, k realite života, prinášal prevratné zmeny v používaní netradičných realizačných postupov v tvorbe. Medzi prvými objavuje a využíva princíp citácie, v obrazoch používa útržky diel starých majstrov i modernistov, fotografiu a širokú škálu expresívnych a deformovaných foriem, ktoré podáva s akcentom paródie a grotesky. Sám o sebe hovorí, že už od mladosti sa stal postmoderným umelcom. Načrel však hlboko aj do tradícií nielen európskej, ale aj českej moderny vrátane českej grotesky až k ozvene čapkovského geometrizmu. Možno sa domnievať, že práve rešpekt k tradícii a pritom nekonvenčný prístup k nej, umožnili Načeradskému dospieť k úplne novej koncepcii maľby. 
Patrí k umelcom, ktorí uvažujú v kresbe, pritom kresba nemusí byť predprípravou k obrazu. Je to spôsob vnímania sveta a jeho interpretácie. Umelcove výnimočné kresliarske schopnosti dali jeho tvorbe základnú pečať. Lineárny základ sa stal kostrou jeho malieb. V mnohých cykloch, ktoré vznikali od sedemdesiatych rokov, túto danosť využíva vždy novým spôsobom. Dominujú na nich kafkovské i mašinistické hmyzie figúry, venuše i modlivky. Vznik života ovládaný erosom sa snúbi s jeho nevyhnutným zánikom. 
V priebehu šiestich desaťročí sa Načeradského tvorba stala riečiskom na bohatstvo výtvarných foriem, v ktorých pulzovali premeny, variácie, transformácie ako v živej hmote. Áno, podnes mení štýl, ale je to stále identifikovateľný Načeradského rukopis, ktorý sa nikdy nevzdialil od svojej podstaty. Je chrličom nových nápadov, tvarov, foriem, nových kompozičných zoskupení – kresbových, formových i farebných. Občas by sa mohlo zdať, že sa autor v tom pralese foriem a tvarov načisto stratil, ale opak je pravdou, preňho je cesta von z húštin vždy úplne jasná. A ten ikonický motív modlivky vnuká myšlienku zanieteného umelca, ktorý, aj keď je fascinovaný umením, podriaďuje si jeho zákonitosti.
Výstava je výberom zo zbierky slovenského zberateľa Ivana Melicherčíka.