Trilógia moderných ľudí + Chaos

Gérard Rancinan
19. máj 2013 do 1. september 2013

Radikálny pohľad na svet francúzskeho fotografa Gérarda Rancinana (1953) je považovaný za originálny prejav súčasného umenia. Jeho tvorba dnes získala medzinárodné renomé a umelcove diela sú súčasťou významných verejných i súkromných umeleckých zbierok a vystavujú sa v prestížnych svetových galériách a múzeách. Význam Gérarda Rancinana podčiarkuje udelenie najvyššieho francúzskeho vyznamenania Chevalier des Arts et des Lettres.

Usporiadanie výstavy z tvorby tohto excelentného francúzskeho fotografa považovala Danubiana za významný a mimoriadny príspevok v rámci Mesiaca fotografie v roku 2013, ktorý sa každoročne uskutočňuje v Bratislave. Súčasne toto podujatie programovo súviselo aj s dlhodobým zámerom múzea prezentovať mimoriadne osobnosti moderného a súčasného európskeho (svetového) umenia.
Koncepcia výstavy bola tematicky konštruovaná ako „Trilógia moderných ľudí, revolúcia v troch dejstvách“, v ktorej sa odohrávajú premeny sveta, spoločnosti, života. V troch dejstvách (Metamorfózy, Hypotéza, Úžasný svet) zaznamenáva umelec „šialený pokrok“ ľudstva v jeho rozkladnej a sebazničujúcej podobe.
Gérard Rancinan (Talence, 1953) začínal ako fotograf prácou pre tlačovú agentúru Sygma. Pri cestovaní po celom svete získal veľké reportérske skúsenosti – stal sa svedkom udalostí historického významu, zmien v občianskych či etnických vojnách alebo prírodných katastrofách. Jeho prácu fotoreportéra štyrikrát ocenil World Press Photo.
Súčasne sa Rancinan zaujímal aj o mnohé ďalšie oblasti ľudskej činnosti a života. Charakterom svojej tvorby negoval a znejasňoval hranicu medzi žurnalistickou a umeleckou fotografiou. Paralelne sa inšpiroval oblasťou filmu divadla a výtvarného umenia, svetom módy, šoubiznisu a celebrít i športu.
Základným prameňom jeho poznania a skúseností bolo živé dianie so všetkými spoločenskými i sociálnymi aspektmi. Vo svojej tvorbe prinášal nielen informácie, svedectvá, dokumenty, ale dával veciam nový význam, dôležitosť i kontext. Mnohé jeho práce pôsobia šokujúco, pretože sa v používaní výtvarných prostriedkov nevyhýba gýču, miešaniu rôznych štýlov, aranžovaniu nesúrodých či viacvýznamových prvkov, čím diela získavajú panoptikálny a vaudevilový akcent.
Provokatívne vyznievajú najmä série interpretácií – transformácií z oblasti výtvarného umenia – Leonardova Posledná večera, Géricaultov Prám medúzy, Velasquezove Las Meninas a i. Sú koncipované ako bohaté kolektívne scény veľmi podrobne a spektakulárne spracované. Portréty umelcov transponuje skôr v romanticko-symbolickom duchu, ako Robert Rauschenberg, Hermann Nitsch, Damian Hirst, Roman Opalka, Monserrat Caballé, David Lynch.
Ako svedok svojej doby reflektuje sociálne aspekty, dezilúziu, premeny etických i estetických hodnôt, napr. aj v ďalších portrétnych sériách (Adriana Karembeu, Fidel Castro). Mnohé z jeho portrétov umelcov, politikov či športovcov sa stali ikonami. Napokon treba uviesť, že skvelým sprievodom k Rancinanovým fotografiám boli texty novinárky a spisovateľky Caroline Gaudriaultovej. Rovnocenným spôsobom slovne formulovala témy a problémy metaforicky komponované na fotografiách. Ak sa divákovi nedarilo dostatočne vnímať zašifrované posolstvo obrazu, Gaudriaultovej texty boli priam inštruktívnym sprievodcom, ktorý naznačil cestu k ich pochopeniu.