Retrospective in Blue

Sam Francis
19. jún 2010 do 29. august 2010
Kurátor: 
Nico Delaive
Gerard Meulensteen

Danubiana Meulensteen Art Museum usporiadala najväčšiu retrospektívu Sama Francisa v Európe. Výstava bola nielen najvýznamnejším podujatím v jej desaťročnej činnosti, ale súčasne aj exkluzívnym podujatím na slovenskej umeleckej scéne.
Sam Francis patrí medzi dominantné osobnosti povojnovej vlny amerického abstraktného umenia, pričom jeho tvorba prijímala dôležité podnety z kontaktov s európskym umením, ako aj s orientálnou filozofiou, zenovou maľbou a kaligrafiou. Aj keď sa radí do okruhu action painting, jeho chápanie maľby je viac otvorené, nezameriava sa na projekciu vlastného ega, ale prekračuje hranice vnútorne orientovaného subjektivizmu. Vyplýva z toho aj chápanie jeho maliarstva, v ktorom má veľký význam prázdny priestor, kombinácia farby so svetlom a samotné svetlo, ktoré sublimuje bielu. Jeho tvorba mení svoj charakter práve v súvislosti s používaním priestoru.
Vnímanie bieleho priestoru ako filozofickej kategórie s kozmologickými ašpiráciami je narušením autoreferenčného prístupu, charakteristického pre akčnú maľbu a stavia Francisovu tvorbu do kvalitatívne odlišnej úrovne. Základom jeho maliarskeho vyjadrenia boli farba a svetlo, do ktorých transformoval v duchu zenovej filozofie štyri základné prírodné živly – zem, vodu, vzduch a oheň. Bol mimoriadne citlivým koloristom. Aby mohol naplniť svoje maliarske predstavy, dával si miešať špeciálne farebné odtiene, ktoré nanášal rôzne hrubými štetcami, štetkami, valčekmi i matricami. Ako mimoriadne senzitívny umelec s neomylnou intuíciou narábal s farbami, svetlom a priestorom na ploche obrazu, v čom dosiahol v priebehu tvorivej činnosti mimoriadnu variabilitu. Z farebného spektra používal jedinečným spôsobom modrú, ktorá sa stala jeho ikonickou farbou.
Farebný priestor jeho obrazov smeroval k vytvoreniu pocitovej ilúzie nekonečného priestoru presahujúceho pozemské dimenzie. Niekedy prirovnával farbu k ohňu, chápal ju ako spaľujúci a mocný prírodný živel. K obrazom si nerobil žiadne prípravné kresby ani skice, skôr sa, podľa svojho vyjadrenia, pripravoval sám.
Pre Sama Francisa hral dôležitú úlohu tiež formát obrazu. Vyplývalo to sčasti z koncepcie priestorovej neukončenosti – presahov niekam do mimozmyslových sfér. Súčasne otázku mierky možno dať do kontextu s dedičstvom kategórie „vznešenosti“, ktorú nastolili priekopníci amerického abstraktného expresionizmu. V tvorbe Sama Francisa to len potvrdzuje, že obraz nie je limitovaný svojím materiálnom, ale jeho vnútorný rozmer presahuje obsiahnutie obrazu zrakom.
Retrospektíva Sama Francisa predstavila diela zo všetkých období tvorby. Priniesla široké spektrum spôsobov práce s farbou, plochou i priestorom: akčné gestá, kaligrafické línie, farebné plochy, škvrny, prskance a stekance rôznych tvarov a veľkostí, vypĺňajúce plochu obrazu a presahujúce jeho hranicu. Inokedy je obraz médiom nepoškvrnenej bielej a farba sa skromne sťahuje takmer za jeho okraje. Sam Francis narába s farbou a priestorom ako vzájomne premenlivými veličinami, mení ich substanciu.