Kabinet Jana Švankmajera, zbierka Ivana Melicherčíka

Jan Švankmajer
29. marec 2015 do 23. august 2015

Jan Švankmajer je mimoriadnou tvorivou osobnosťou v medzinárodnom kontexte. A vďaka zbierke Ivana Melicherčíka má „fenomén Jan Švankmajer významné domovské právo aj na Slovensku“ (J. Mojžiš). Jeho umelecká činnosť zasahuje do viacerých oblastí: v prvom rade je to film, krátkometrážny i celovečerný, kde získal uznanie najmä za jedinečnú experimentálnu prácu s animáciou. Animáciu možno považovať za spojovací prvok medzi filmom a výtvarnou činnosťou, ktorá zahŕňa voľné výtvarné umenie – koláže, objekty, grafiky, keramiku, hmatové umenie, i prácu so slovom. A k tomu treba prirátať zberateľstvo afrického umenia, i rôznych prírodných materiálov organického i anorganického pôvodu, ktoré komponuje do výtvarných artefaktov, a tvoria základ jeho „Prírodopisného kabinetu“.
Švankmajerova kreativita je založená hlavne na mimoriadnej imaginácii, ktorá „poľudšťuje človeka“, prelínaní sna a reality, citovom vzťahu k svetu a tvorbe podľa vnútorného modelu. Postoje k svetu a umeniu ho zblížili s názorovým svetom surrealizmu natoľko, že od roku 1970 sa stal členom surrealistickej skupiny. Ako jej najvýznamnejšia osobnosť transformoval pôvodné surrealistické metódy na nové neortodoxné postupy. Nastoľovanie rovnováhy medzi racionálnym a iracionálnym pohľadom na svet vytvorilo možnosti odkrývania nových priestorov pre skutočnú tvorivosť. Tvorba Jana Švankmajera objavuje priestory, kde sa stretávajú svety mýtov, zaklínadiel, magických rituálov, netvorov z beštiárov, dáva kombináciám vecí iné bytie, v ktorom unikajú z reality. Všetko, čoho sa umelec dotkne, ožíva iným životom, ktorý sleduje bizarné cesty vyznačené snovou imagináciou. Tento priestor je určený súradnicami slobody, kde neplatia zákony estetických kategórií. Pretože pre Jana Švankmajera je „tvorba jako permanentní osvobozování“.
Nekonvenčný typ myslenia a neskrotná imaginácia sprevádzali Švankmajerovu tvorbu od začiatku. Odchovaný bábkarstvom inklinoval k magickej hre s fetišmi a premenou skutočnosti na magické snové vidiny. Táto premena vychádzala z tvorby nových celkov zostavených z reálnych nájdených predmetov na princípe dadaistických „objets trouvés“. Výsledky svojho zberateľstva buď zaradil do svojho kabinetu kuriozít, alebo s predmetmi ďalej pracoval, pobádaný svojou imaginatívnou nutkavosťou vytvárať z nich nové zoologické monštrá, ktoré vyústili do „Prírodopisného kabinetu“. Spôsob ich konštrukcie i prezentácie v type vitrín z prírodopisných kabinetov vytvára reálnu ilúziu. Vznikajú od začiatku sedemdesiatych rokov v rôznych formách, buď ako objekty alebo plošné diela, grafiky, koláže, obrazy. Plošné práce, ktoré predchádzali objektom, tvoria „Švankmajer´s Bilderlexikon“, akúsi alternatívnu zoológiu, ktorá mystifikuje súčasné aj minulé. Podľa Jana Švankmajera je práve realistický detail dôležitý, a čím je realistickejší, tým viac násobí fantastický účinok, pomáha preniknúť do jeho vnútorných hĺbok.
„Imaginace je největší dar, který lidstvo dostalo.“ (J. Š.)

Eva Trojanová