Park

 

Priľahlý kus zeme okolo múzea tvorí izolované územie polostrova s rozlohou osemtisíc m2. Úvahy o jeho využití podnietili vznik ďalšej myšlienky – vybudovať park umeleckých diel pod šírym nebom. Prostredie šírej vodnej hladiny, zelene, architektúry múzea a iba v diaľke stôp ostatnej civilizácie, dávajú tomuto miestu potrebné vlastnosti oázy pokoja, intimity a možnosti vnímať pocity nekaždodennosti a výlučnosti. Na pretiahnutom tvare polostrova pred i za budovou múzea boli plochy riešené ako parkové časti osadené trávnatými plochami a zeleným porastom. Medzi výsadbou vznikli plochy a priestory vhodné na osadenie exteriérových plastík, skulptúr a objektov. Prezentácia umeleckých diel v komplexe Danubiany tak dostáva ďalší rozmer. Symbióza interiéru a exteriéru, naznačená už koncepciou budovy, tu pokračuje v zdôraznení kontextu prírody a jej súzvuku s človekom.

Návštevník sa tu stretne s dielami umelcov, ktoré sa nachádzajú vo vynikajúcich múzeách svetového významu, napr. Karla Appela, Magdaleny Abakanowiczovej, Armana, Hansa van de Bovenkampa, Jima Dinea, Reina Doola, Sama Francisa, Bruna Gironcoliho, Rolanda Goeschla, Alfreda Hrdlicku, Karla Prantla, Niki de Saint-Phalle, zo slovenských sochárov diela Erny Masarovičovej, nestorov slovenského sochárstva Vladimíra Kompánka, Andreja Rudavského, i Jozefa Jankoviča. Prezentované diela pochádzajú zo zbierky Meulensteen, alebo sú to dlhodobé pôžičky, ktoré sa časom obmieňajú.
Novou formou prezentácie je „promenáda v parku“, kde sa predstavujú diela najmladšej slovenskej sochárskej generácie.

DUNAJSKÉ KRÍDLA
Dominantnou sochou v parku, osadenou na výbežku polostrova, sú Dunajské krídla od maliara Petra Pollága. Okrídlená socha, ako idea strážcu tohto územia, opäť v sebe spája symboliku histórie a súčasnosti. Autor mal v predstave lesklý mozaikový povrch sochy, ktorý by sa menil odrazom svetelných lúčov i odleskom trblietavej vodnej hladiny. Socha trvácna i premenlivá zároveň. Železobetónový korpus sochy, vysoký jedenásť metrov, bol postupne oblečený do železobetónového plášťa s mozaikovým povrchom vyskladaným z úlomkov taveného skla. Tento plášť s plochou 150 m2 predstavuje 625-tisíc ručne nasekaných kúskov skla, z ktorých je mozaika povrchu sochy vyskladaná.