Skupina novších veľkorozmerných exteriérových sôch nazvaných Penáti je extraktom Kompánkovho výtvarného štýlu, ako sa formoval od šesťdesiatych rokov. Vtedy patril k umeleckej avantgarde, ktorá rozhodne odmietla socialistickorealistický formalizmus a vzkriesila moderný výtvarný jazyk. Sochársku formu koncipoval ako archetypálny symbolický znak v čistých grafických formách. Perforované tvary komponoval ako štíhle dvojpohľadové vertikály, v ktorých absorboval mýtické prasily. Motív penátov rozvíjal od svojej ranej tvorby, najprv ako drevené totemy s jednoduchým sochárskym opracovaním. Neskôr, od sedemdesiatych rokov, keď sa musel z politických dôvodov stiahnuť do úzadia, venoval sa tvorbe drevených hračiek a maľbe. Paradoxne, táto nová situácia inovovala jeho výtvarný jazyk, obohatila aj sochárstvo o prácu s farbou a priniesla nové tematické okruhy, previazané na ľudovú kultúru a prostredie. Drevené sochy realizoval novými postupmi, ktoré mu umožnili uplatniť hravú, dekoratívnejšiu formu. Pri exteriérových sochách, ako v tomto prípade, sa finálne riešenie realizovalo vo zváranom železe.

Výstavy