Patrí k vedúcim osobnostiam rakúskeho umenia druhej polovice dvadsiateho storočia. Bol iniciátorom (spolu s A. Rainerom, J. Miklom a W. Holleghom) avantgardného hnutia pri legendárnej rakúskej Galérii St. Stephan, založenej roku 1954, a významným predstaviteľom rakúskeho informelu a tašizmu. Maľbu chápal ako aktívny proces a otvorený formový systém. Svoj abstraktný expresívny výtvarný jazyk rozvíjal vo vzácnej vnútornej jednote od roku 1956. V roku 1959 vyvolal pozornosť svojou „Peinture liquide“, keď lial stovky litrov červenej farby priamo na stenu v divadle. Smeroval k monochrómnosti. Jeho životnou farbou sa stala červená na čiernom, bielom alebo sivom podklade. Maliarske gesto, inšpirované aj východnou kaligrafiou, vytvára v jeho tvorbe zdanlivo organizovaný systém vertikál a horizontál. Podnety čerpal najmä v architektonických formách a krajine, ktoré spoznával na svojich početných cestách (Taliansko, Egypt, Kalifornia, Mexiko, Bali). Podľa miesta, kde sa nachádzal, pomenúval abstraktné maliarske cykly (Etruria meridionale, Bali trumpet, Luxor swing). Nešlo však o vizuálnu spomienku, ale o mentálne prepojenie obrazu a miesta. Jeho tvorba sa stala súčasťou medzinárodného výtvarného jazyka informelu.